< sekcia SEKCIA: Zdravie

Odborníci: Depresia ročne stojí ekonomiku viac ako 71 miliónov eur

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Depresia narúša bežné fungovanie človeka v rodine, práci či sociálnej sfére.

Bratislava 12. novembra (TASR) – Celkové ročné náklady na starostlivosť o pacientov s depresiou na Slovensku prevyšujú 71 miliónov eur. Vyplýva to z analýzy Ústavu zdravotníckych disciplín Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety. Náklady na liečbu, diagnostiku a terapiu však tvoria iba tretinu z nich. Podľa údajov zdravotných poisťovní v roku 2018 predstavovali 22,8 milióna eur.



„Ďalšie sú nepriame náklady na práceneschopnosť (PN), ktoré podľa údajov Sociálnej poisťovne boli viac ako 11 miliónov,“ uviedol autor štúdie Róbert Babeľa. Na invaliditu Sociálna poisťovňa vynaložila 8,8 milióna eur. Ďalšie náklady si vyžaduje strata produktivity, keďže človeka na PN alebo invalidnom dôchodku treba aspoň dočasne nahradiť iným zamestnancom. „Šesťdesiatosem percent výdavkov tvoria nepriame náklady,“ dodal.

Podľa Babeľu tiež veľa pacientov nie je diagnostikovaných alebo liečených a chodia aj s depresiou a ťažkosťami do práce. Podľa údajov zo zahraničných štúdií ľudia čakajú priemerne 1,7 roka, kým vyhľadajú lekársku pomoc. Zatiaľ nie sú dostupné presné údaje o nákladoch na liečbu pridružených ochorení či dosahu samovrážd spôsobených depresívnou poruchou. „Ľudia, ktorí páchajú samovraždy v dôsledku depresie majú podľa odhadov priemerne 48 rokov. Stratu produktivity kvôli predčasnému úmrtiu sme tak vyčíslili na 37,6 milióna eur,“ uviedol autor štúdie. Celkové náklady by tak mohli dosiahnuť až 770 miliónov eur. Pri dlhodobých investíciách do prevencie, diagnostiky a liečby depresie možno podľa Babeľu za každé investované euro ušetriť päť eur.

Prevencia sa realizuje napríklad prostredníctvom programov zavádzajúcich štandardný postup prevencie. „V Slovenskej psychiatrickej spoločnosti (SPsS) sa domnievame, že treba cieliť najmä na deti a mládež, vzdelávať ich o duševnom zdraví a spôsoboch psychohygieny. Tiež robiť aktivity so zamestnávateľmi preto, aby pracovné prostredie nebolo stresujúce,“ konštatuje prezidentka SPsS Ľubomíra Izáková.

Odborníci z Ligy za duševné zdravie, občianskeho združenia No more stigma aj pacienti sa zhodujú, že o probléme treba viac hovoriť, aby sa ľudia nehanbili vyhľadať pomoc a depresia a ďalšie psychické poruchy neboli stigmatizované.

„Problém je aj to, že pri PN na psychiatrické diagnózy od minulého roka nie sú voľné vychádzky. Povedala som psychiatričke, že by som chcela chodiť do denného stacionára, ale v Prievidzskom okrese, odkiaľ pochádzam, žiadny nie je. Musela som ísť do Bratislavy,“ priblížila mladá žena, ktorá má skúsenosť s depresívnou poruchou. Ocenila, že v stacionári jej veľmi pomohla skupinová terapia.

Depresia narúša bežné fungovanie človeka v rodine, práci či sociálnej sfére. Okrem samotnej depresívnej nálady je ďalším hlavným príznakom depresie neschopnosť prežívať pozitívne emócie či pôžitky a tešiť sa zo života. Objavujú sa poruchy spánku a s tým súvisiace problémy s ranným vstávaním a zvládaním bežných denných aktivít. Tiež zmeny chuti do jedla alebo poruchy v sexuálnej oblasti. Podľa odhadov stoja duševné ochorenia až 4 percentá svetového hrubého domáceho produktu, teda viac ako rakovina, diabetes a chronické dýchacie ochorenia dokopy. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie bude do roku 2020 depresii patriť druhá priečka v rebríčku najčastejších príčin práceneschopnosti vo svete.