Bratislava 11. júla (TASR) – Rezidentský program je dobrá myšlienka, myslí si všeobecný lekár Emilián Kozma. „Mňa to nestojí nič a dostanem pomoc. On je zároveň platený niekým iným,“ hovorí o lekárovi, ktorého by mal v rámci rezidentského programu ako školiteľ vo svojej ambulancii zaúčať. Rezident podľa neho môže bez problémov ošetrovať pacientov, pričom jemu ostane čas na ťažšie stavy.

Podľa jeho informácií je však do rezidentského programu aktuálne zapojených len sedem lekárov, z toho štyria všeobecní lekári pre dospelých a traja pediatri. „Môže to byť spôsobené zložitou administratívou či časovou viazanosťou,“ myslí si Kozma. Podmienkou absolvovania rezidentského programu je to, aby každý rezident v období siedmich rokov po skončení štúdia minimálne päť rokov odpracoval na danom mieste ako všeobecný lekár. Títo lekári pritom dlhodobo poukazujú na zlé pracovné podmienky. „Poisťovne dávajú dve eurá mesačne na pacienta a všeobecní lekári si to musia kompenzovať vyberaním rôznych poplatkov. Niektorí lekári sú takí zúfali, že vyberajú poplatky v podstate za nič,“ povedal všeobecný lekár z Bratislavy.

Kozma je zároveň predsedom občianskeho združenia Medzinárodná asociácia lekárov na Slovensku (MALnS), ktoré vzniklo z dôvodu kritického nedostatku všeobecných lekárov na Slovensku a chce vytvoriť modelové inovatívne pracovisko pre lekárov zo zahraničia. Podľa Alony Kurotovej z MALnS by sa aj lekári zo zahraničia chceli zapojiť do rezidentského programu.

Postup zahraničného lekára, ktorý chce pracovať na Slovensku, však upravuje zákon o uznávaní dokladov o vzdelaní a uznávaní odborných kvalifikácií. V súčasnosti musí mať lekár uznané vzdelanie, absolvovať jazykovú prípravu, odbornú stáž, doplňujúcu skúšku a jazykovú skúšku. Potom môže vykonávať lekárske povolanie a získavať ďalšie odborné kvalifikácie. Pred absolvovaním týchto krokov sa teda ani nemôže stať rezidentom.

Rezidentský program možno absolvovať v akreditovaných ambulanciách v rámci predatestačnej prípravy.