Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Pomocou štatútov sa krajina riadiť nedá, píše v komentári J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Správa z tajnej služby bola síce stručná, ale v mnohom výpovedná: „Dňa 7. marca 2024 bol do funkcie námestník riaditeľa Slovenskej informačnej služby ustanovený Mgr. Pavol Gašpar, MBA. Menovaný bol uvedeným dňom v súlade so Štatútom SIS poverený výkonom práv, povinností a zodpovednosti riaditeľa SIS ako osoba navrhnutá vládou SR prezidentke SR na vymenovanie do funkcie riaditeľa SIS“.
Tajnej službe tak pribudol ďalší námestník riaditeľa, nie však riaditeľ. To je dôležité povedať, keďže napríklad Progresívne Slovensko vo vyhlásení tvrdí, že „spravodajská služba, hlavná najvýznamnejšia spravodajská služba republiky, má nového riaditeľa“. Nuž nemá. Riaditeľa SIS má právo na návrh vlády vymenovať iba a len hlava štátu a keďže to dodnes neurobila, tajná služba jednoducho riaditeľa nemá, lebo ho mať ani nemôže a nesmie – bude to tak dovtedy, kým ho hlava štátu nevymenuje. Bodka.
Posúdiť, čo je alebo nie je v súlade so zákonom o SIS, zdravým rozumom a tiež kostolným poriadkom, sa nedá, keďže Štatút je tajný. Aj jeho zmena, ktorú vláda nedávno urobila. Veriť či dôverovať vyjadreniam politikov z parlamentného výboru na kontrolu tajnej služby sa neoplatí nielen zo zásady, ale tiež preto, lebo – ako obvykle – jedni hovoria hento a druhí tamto. Presne podľa toho, či patria k vládnym alebo mimovládnym stranám.
Nemožno tak vôbec porovnať Štatút so zákonom a tvrdiť, že sú v rozpore, možno sa iba domnievať, že ak by boli, nevyzeralo by citované vyhlásenie SIS inak. Ako z neho totiž vyplýva, P. Gašpar bol „poverený výkonom práv, povinností a zodpovednosti riaditeľa“ preto, lebo ho hlave štátu navrhla vláda na vymenovanie do funkcie riaditeľa. Čo je nielen ďalšie, ale najmä ďalšie výrazné špecifikum robenia politiky po slovensky, keďže Štatút je zrejme viac ako Ústava a iné zákony. Kandidáta (na čokoľvek) totiž stačí iba navrhnúť a nemusí byť do funkcie (akejkoľvek) vôbec vymenovaný, keďže postačí, že bol do nej navrhnutý, a nie aj vymenovaný. Čo otvára prinajmenej desaťprúdovú diaľnicu možností.
Vnucuje sa tak aj otázka, čo by sa asi tak stalo, ak by prezidentka Z. Čaputová návrh vlády na vymenovanie P. Gašpara do funkcie riaditeľa dnes, zajtra alebo pozajtra či o týždeň alebo o mesiac odmietla. Má na to nepochybne právo, keďže jej návrh vlády stále leží na stole, a do jej kompetencií prináleží ho nielen posúdiť, ale tiež odmietnuť. Takýmto rozhodnutím o odmietnutí by P. Gašpar prestal byť osoba navrhnutá vládou SR prezidentke SR na vymenovanie do funkcie riaditeľa SIS“. A dôvod, prečo bol práve on poverený výkonom práv, povinností a zodpovednosti riaditeľa SIS – a doterajší námestník T. Rulíšek ich bol zbavený – by tak jednoducho prestal existovať.
Nevedno, či s takouto možnosťou ráta aj Štatút – je to totiž tajné. Ak však nepočíta, v prípade ak hlava štátu návrh vlády odmietne, bude potrebné ho opäť upraviť. Alebo aspoň vymyslieť iný dôvod, aby s uvedenými kompetenciami mohol P. Gašpar vykonávať funkciu námestníka tajnej služby aj naďalej.
K poznámke pod čiarou totiž patrí, že pomocou štatútov sa krajina nedá riadiť, iba doriadiť.
Tajnej službe tak pribudol ďalší námestník riaditeľa, nie však riaditeľ. To je dôležité povedať, keďže napríklad Progresívne Slovensko vo vyhlásení tvrdí, že „spravodajská služba, hlavná najvýznamnejšia spravodajská služba republiky, má nového riaditeľa“. Nuž nemá. Riaditeľa SIS má právo na návrh vlády vymenovať iba a len hlava štátu a keďže to dodnes neurobila, tajná služba jednoducho riaditeľa nemá, lebo ho mať ani nemôže a nesmie – bude to tak dovtedy, kým ho hlava štátu nevymenuje. Bodka.
Posúdiť, čo je alebo nie je v súlade so zákonom o SIS, zdravým rozumom a tiež kostolným poriadkom, sa nedá, keďže Štatút je tajný. Aj jeho zmena, ktorú vláda nedávno urobila. Veriť či dôverovať vyjadreniam politikov z parlamentného výboru na kontrolu tajnej služby sa neoplatí nielen zo zásady, ale tiež preto, lebo – ako obvykle – jedni hovoria hento a druhí tamto. Presne podľa toho, či patria k vládnym alebo mimovládnym stranám.
Nemožno tak vôbec porovnať Štatút so zákonom a tvrdiť, že sú v rozpore, možno sa iba domnievať, že ak by boli, nevyzeralo by citované vyhlásenie SIS inak. Ako z neho totiž vyplýva, P. Gašpar bol „poverený výkonom práv, povinností a zodpovednosti riaditeľa“ preto, lebo ho hlave štátu navrhla vláda na vymenovanie do funkcie riaditeľa. Čo je nielen ďalšie, ale najmä ďalšie výrazné špecifikum robenia politiky po slovensky, keďže Štatút je zrejme viac ako Ústava a iné zákony. Kandidáta (na čokoľvek) totiž stačí iba navrhnúť a nemusí byť do funkcie (akejkoľvek) vôbec vymenovaný, keďže postačí, že bol do nej navrhnutý, a nie aj vymenovaný. Čo otvára prinajmenej desaťprúdovú diaľnicu možností.
Vnucuje sa tak aj otázka, čo by sa asi tak stalo, ak by prezidentka Z. Čaputová návrh vlády na vymenovanie P. Gašpara do funkcie riaditeľa dnes, zajtra alebo pozajtra či o týždeň alebo o mesiac odmietla. Má na to nepochybne právo, keďže jej návrh vlády stále leží na stole, a do jej kompetencií prináleží ho nielen posúdiť, ale tiež odmietnuť. Takýmto rozhodnutím o odmietnutí by P. Gašpar prestal byť osoba navrhnutá vládou SR prezidentke SR na vymenovanie do funkcie riaditeľa SIS“. A dôvod, prečo bol práve on poverený výkonom práv, povinností a zodpovednosti riaditeľa SIS – a doterajší námestník T. Rulíšek ich bol zbavený – by tak jednoducho prestal existovať.
Nevedno, či s takouto možnosťou ráta aj Štatút – je to totiž tajné. Ak však nepočíta, v prípade ak hlava štátu návrh vlády odmietne, bude potrebné ho opäť upraviť. Alebo aspoň vymyslieť iný dôvod, aby s uvedenými kompetenciami mohol P. Gašpar vykonávať funkciu námestníka tajnej služby aj naďalej.
K poznámke pod čiarou totiž patrí, že pomocou štatútov sa krajina nedá riadiť, iba doriadiť.
