Prievidza 4. augusta (TASR) – Hubárska sezóna sa na hornej Nitre rozbehla. Popri dubákoch, suchohríboch, kozákoch začali vo väčšom počte rásť muchotrávky, smrteľne jedovaté, ale aj jedlé a chutné. Ten, kto ich nerozozná, nemal by zbierať lupeňovité huby, tvrdí amatérsky mykológ Pavol Hložanský z Prievidze.

Upozornil najmä na zákernú a snáď aj najjedovatejšiu hubu rastúcu na Slovensku, ktorá už zapríčinila ťažké poškodenie pečene, ale aj smrť mnohým ľuďom. Neskúsení alebo nepozorní hubári si ju totiž môžu pomýliť s jedlými plávkami trávovozelenými alebo zelenkastými. Plávky sa však na jedovatú muchotrávku zelenú, aj to len čiastočne, podobajú iba farbou klobúka. Rozdiely v ostatných poznávacích znakoch sú veľké.

"Podstatné je, aby ich poznali všetci hubári," vysvetlil znalec húb. "Muchotrávky zelené majú tri charakteristické znaky, podľa ktorých sa dajú bezpečne spoznať. Vyrastajú z akejsi pošvy, v dospelosti pripomínajúcej kalich. Hovoria mu aj kalich smrti. Na hlúbiku majú takzvaný prsteň, zvyšok plachtičky. Mladé plodnice sú totiž plachtičkou obalené celé a vtedy si ich môže niekto pomýliť aj s bielymi pečiarkami. Niekedy časť plachtičky zostáva aj na klobúku a spodok vlastne tvorí pošva.

Ďalším typickým znakom je, že lupene sú vždy biele, bez ružových či iných odtieňov, na rozdiel od pečiarok. Farba klobúka je však veľmi variabilná, od tmavoolivovozelenej po vzácne čistobielu. Chutné plávky nemajú na valcovitom hlúbiku prsteň ani kalich a nikdy plachtičku. V porovnaní s muchotrávkou je hlúbik i klobúk plávky krehký a drobivý," upozornil Hložanský.



Oproti jedovatým však už začali hojne rásť aj muchotrávky červenkasté, ktoré napriek svojmu názvu patria medzi jedlé, sú to dokonca výborné a chutné huby. Názov dostali podľa toho, že klobúk posiaty chrastičkami má červenkastý až hnedočervený a toto sfarbenie sa v miernejšej intenzite nachádza aj po olúpaní pokožky. Ale jednoznačne sa dá poznať podľa hlúbika, ktorý je tiež červenkasto sfarbený, ale najmä podľa hľuzy na spodku hlúbika, ktorá je oveľa výraznejšie červenkastá. Veľmi často býva napadnutá červíkmi.

Pomýliť si ju možno s muchotrávkou tigrovanou, ktorá má ryhovaný prsteň a neryhovaný okraj klobúka. Jednoduchá rada je, nezbierať a nekonzumovať muchotrávky, ktoré nemajú na klobúku, lupeňoch či hlúbiku aspoň kúsok červenkastej farby. Bezpečne poznať túto hubu sa však oplatí. Klobúky sú vynikajúcou pochúťkou, ak ich osolíme, posypeme rascou, upražíme na masle, oleji či bravčovej masti a podávame na krajcoch čerstvého chleba," radí Hložanský.