Attack on Prime Minister
News in English
Za svoju tvorbu získal viacero domácich i zahraničných ocenení, medzi nimi aj sošku Českého leva.
Autor TASR
Vyškov/Bratislava 1. mája (TASR) – Smrt krásných srnců, Sestřičky, no predovšetkým kultový trezorový film Ucho – to sú len niektoré z viac než päťdesiatich filmov, pod ktoré sa podpísal český režisér Karel Kachyňa. Začínal ako kameraman a strihač, popri réžii písal filmové námety a scenáre a príležitostne sa postavil pred kameru aj ako herec.
Za svoju tvorbu získal viacero domácich i zahraničných ocenení, medzi nimi aj sošku Českého leva.
Od narodenia významného režiséra Karla Kachyňu uplynie v stredu 1. mája sto rokov.
Karel Kachyňa sa narodil 1. mája 1924 vo Vyškove na Morave. Patril k tzv. prvej generácii pražskej Filmovej fakulty Akadémie múzických umení (FAMU), ktorú dokončil v roku 1951. Ihneď upútal pozornosť dokumentom o osídľovaní českého pohraničia Není stále zamračeno (1950). Aj v niekoľkých nasledujúcich rokoch sa venoval dokumentom a pôsobil aj v Československom armádnom filme.
Neskôr sa Kachyňa začal venovať hranému filmu. Jeho prvým celovečerným debutom bola snímka Dnes večer všechno skončí (1955). V roku 1959 vzbudil ohlas jeho dramatický príbeh zo šumavského pohraničia s názvom Král Šumavy.
V druhej polovici 60. rokov 20. storočia sa pripojil k českej novej vlne a nakrútil svoje vrcholné diela. Patrí k ním snímka Kočár do Vídně, na ktorej spolupracoval so scenáristom Janom Procházkom. "Často sa dočítam, že filmy, ktoré som natočil v 60. rokoch, patria k mojim najlepším. Osobne si myslím, že žiaden z tých filmov nie je dokonalý. Ale vďaka tomu, že som mal vynikajúceho scenáristu, sa podarilo prejaviť na vtedajšiu dobu neobvyklú mieru pravdivosti," povedal režisér Kachyňa v Českom rozhlase.
V spolupráci s Procházkom sa zrodil aj dramatický príbeh Směšný pán (1969) reflektujúci obdobie stalinských represií v 50. rokoch 20. storočia. Táto nemilosrdná a krutá doba postihla aj hlavného hrdinu, ktorý sa previnil voči režimu iba svojou profesiou – venoval sa kybernetike –, a ktorého stvárnil skvelý Vladimír Šmeral.
Už v nasledujúcom roku siahol Kachyňa po podobnej téme a nakrútil jeden zo svojich skvostov – komornú drámu Ucho. Film je hereckým koncertom Jiřiny Bohdalovej a Radka Brzobohatého, ktorí v tom čase tvorili aj partnerskú dvojicu. Vzhľadom na politický obsah a začínajúci normalizáciu film putoval ihneď do trezoru.
Podľa svedectiev bol jedným z kandidátov na hlavnú rolu Vladimír Brabec, ktorý však napokon dal prednosť dovolenke s rodinou a Kachyňa angažoval Brzobohatého. Pri obsadzovaní normalizačného seriálu o majorovi Zemanovi bol zasa v hre Brzobohatý, no tvorcovia ho odmietli, keďže účinkoval v "trezorovom filme" – a tak padla voľba na Brabca.
Napriek tomu, že Ucho vyvolalo nevôľu straníckych orgánov, nedostal Kachyňa zákaz pracovať. Aj v 70. rokoch nakrútil pozoruhodné snímky, napríklad film Robinsonka (1975). Inšpiráciou sa režisérovi stali prózy Otu Pavla, na základe ktorých vznikli filmy Zlatí úhoři (1979) a Smrt krásných srnců.
V 80. rokoch nakrútil Kachyňa snímky z nemocničného prostredia Pozor vizita! (1981) s nezabudnuteľným Rudolfom Hrušínským a napokon film Sestřičky (1983), kde sa popri Jiřine Jiráskovej predstavila aj v tom čase začínajúca herečka Alena Mihulová, ktorá sa neskôr stala režisérovou manželkou. V roku 1985 vznikla televízna snímka Duhová kulička a satirická komédia o kríze stredného veku Dobré světlo s Karlom Heřmánkom v hlavnej úlohe.
V podobnom duchu sa niesla aj komédia Kam pánové, kam jdete (1987). K neskorším dielam režiséra patrí vojnová dráma Oznamuje se láskám vašim (1988), televízny film Městem chodí Mikuláš (1992) a predovšetkým film Fany s Jiřinou Bohdalovou v role mentálne zaostalej ženy. Krátko pred smrťou pracoval Kachyňa na svojom poslednom filme, ktorý rozprával príbeh dvoch pasažierov parného valca Cesta byla suchá, místy mokrá (2003).
K dielam režiséra patrí aj dodnes obľúbený seriál Vlak dětství a naděje. Z jeho hereckých kreácií možno spomenúť napríklad komédiu Nejistá sezona mapujúcu osudy Divadla Járy Cimrmana, či snímku Obecná škola, ktorú nakrútil Jan Svěrák.
Karel Kachyňa zomrel 12. marca 2004 krátko pred svojimi 80. narodeninami. V roku 1964 získal Striebornú plachtu na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Locarne a v roku 1971 Striebornú mušľu na MFF v španielskom San Sebastiane. Za dlhoročný umelecký prínos českému filmu ho v roku 1995 ocenili soškou Český lev a v roku 1999 mu na MFF v Karlových Varoch udelili Zvláštnu cenu za prínos svetovej kinematografii. Karel Kachyňa bol dlhoročným prezidentom Českej filmovej a televíznej akadémie a mnoho rokov pôsobil ako pedagóg na FAMU.
Zdroj: csfd.cz, plus.rozhlas.cz
Za svoju tvorbu získal viacero domácich i zahraničných ocenení, medzi nimi aj sošku Českého leva.
Od narodenia významného režiséra Karla Kachyňu uplynie v stredu 1. mája sto rokov.
Karel Kachyňa sa narodil 1. mája 1924 vo Vyškove na Morave. Patril k tzv. prvej generácii pražskej Filmovej fakulty Akadémie múzických umení (FAMU), ktorú dokončil v roku 1951. Ihneď upútal pozornosť dokumentom o osídľovaní českého pohraničia Není stále zamračeno (1950). Aj v niekoľkých nasledujúcich rokoch sa venoval dokumentom a pôsobil aj v Československom armádnom filme.
Neskôr sa Kachyňa začal venovať hranému filmu. Jeho prvým celovečerným debutom bola snímka Dnes večer všechno skončí (1955). V roku 1959 vzbudil ohlas jeho dramatický príbeh zo šumavského pohraničia s názvom Král Šumavy.
V druhej polovici 60. rokov 20. storočia sa pripojil k českej novej vlne a nakrútil svoje vrcholné diela. Patrí k ním snímka Kočár do Vídně, na ktorej spolupracoval so scenáristom Janom Procházkom. "Často sa dočítam, že filmy, ktoré som natočil v 60. rokoch, patria k mojim najlepším. Osobne si myslím, že žiaden z tých filmov nie je dokonalý. Ale vďaka tomu, že som mal vynikajúceho scenáristu, sa podarilo prejaviť na vtedajšiu dobu neobvyklú mieru pravdivosti," povedal režisér Kachyňa v Českom rozhlase.
V spolupráci s Procházkom sa zrodil aj dramatický príbeh Směšný pán (1969) reflektujúci obdobie stalinských represií v 50. rokoch 20. storočia. Táto nemilosrdná a krutá doba postihla aj hlavného hrdinu, ktorý sa previnil voči režimu iba svojou profesiou – venoval sa kybernetike –, a ktorého stvárnil skvelý Vladimír Šmeral.
Už v nasledujúcom roku siahol Kachyňa po podobnej téme a nakrútil jeden zo svojich skvostov – komornú drámu Ucho. Film je hereckým koncertom Jiřiny Bohdalovej a Radka Brzobohatého, ktorí v tom čase tvorili aj partnerskú dvojicu. Vzhľadom na politický obsah a začínajúci normalizáciu film putoval ihneď do trezoru.
Podľa svedectiev bol jedným z kandidátov na hlavnú rolu Vladimír Brabec, ktorý však napokon dal prednosť dovolenke s rodinou a Kachyňa angažoval Brzobohatého. Pri obsadzovaní normalizačného seriálu o majorovi Zemanovi bol zasa v hre Brzobohatý, no tvorcovia ho odmietli, keďže účinkoval v "trezorovom filme" – a tak padla voľba na Brabca.
Napriek tomu, že Ucho vyvolalo nevôľu straníckych orgánov, nedostal Kachyňa zákaz pracovať. Aj v 70. rokoch nakrútil pozoruhodné snímky, napríklad film Robinsonka (1975). Inšpiráciou sa režisérovi stali prózy Otu Pavla, na základe ktorých vznikli filmy Zlatí úhoři (1979) a Smrt krásných srnců.
V 80. rokoch nakrútil Kachyňa snímky z nemocničného prostredia Pozor vizita! (1981) s nezabudnuteľným Rudolfom Hrušínským a napokon film Sestřičky (1983), kde sa popri Jiřine Jiráskovej predstavila aj v tom čase začínajúca herečka Alena Mihulová, ktorá sa neskôr stala režisérovou manželkou. V roku 1985 vznikla televízna snímka Duhová kulička a satirická komédia o kríze stredného veku Dobré světlo s Karlom Heřmánkom v hlavnej úlohe.
V podobnom duchu sa niesla aj komédia Kam pánové, kam jdete (1987). K neskorším dielam režiséra patrí vojnová dráma Oznamuje se láskám vašim (1988), televízny film Městem chodí Mikuláš (1992) a predovšetkým film Fany s Jiřinou Bohdalovou v role mentálne zaostalej ženy. Krátko pred smrťou pracoval Kachyňa na svojom poslednom filme, ktorý rozprával príbeh dvoch pasažierov parného valca Cesta byla suchá, místy mokrá (2003).
K dielam režiséra patrí aj dodnes obľúbený seriál Vlak dětství a naděje. Z jeho hereckých kreácií možno spomenúť napríklad komédiu Nejistá sezona mapujúcu osudy Divadla Járy Cimrmana, či snímku Obecná škola, ktorú nakrútil Jan Svěrák.
Karel Kachyňa zomrel 12. marca 2004 krátko pred svojimi 80. narodeninami. V roku 1964 získal Striebornú plachtu na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Locarne a v roku 1971 Striebornú mušľu na MFF v španielskom San Sebastiane. Za dlhoročný umelecký prínos českému filmu ho v roku 1995 ocenili soškou Český lev a v roku 1999 mu na MFF v Karlových Varoch udelili Zvláštnu cenu za prínos svetovej kinematografii. Karel Kachyňa bol dlhoročným prezidentom Českej filmovej a televíznej akadémie a mnoho rokov pôsobil ako pedagóg na FAMU.
Zdroj: csfd.cz, plus.rozhlas.cz
