Parma/Bratislava 14. júla (TASR) – Hoci mal Lino Ventura talianske korene, väčšinu života strávil vo Francúzsku. Nakrútil tu aj väčšinu zo sedemdesiatich filmov, v ktorých hral. Stvárňoval policajtov aj gangstrov, takmer vždy však išlo o tvrdých a nekompromisných chlapov. V protiklade s prototypom svojho filmového hrdinu žil herec pokojným rodinným životom. Od jeho narodenia v nedeľu 14. júla uplynie 100 rokov.

Angiolino Giuseppe Pasquale Ventura sa narodil 14. júla 1919 v talianskej Parme, kde žili spoločne s matkou do jeho ôsmich rokov. Potom sa presťahovali do Paríža. Pracoval od mladosti ako pomocný účtovník v cestovnej kancelárii. Neskôr sa tu zoznámil so svojou manželkou Odette Le Conte. Mesiac po svadbe, ktorá sa konala 8. januára 1942, dostal povolávací rozkaz. Od svojej vojenskej jednotky z Talianska však utiekol nazad do Paríža, kde striedal rôzne zamestnania.

Po vojne, keď si jeho manželka založila spoločnosť na výrobu detských odevov, Lino Ventura pracoval ako jej obchodný zástupca. Začal sa venovať zápaseniu vo voľnom štýle. V roku 1950 získal vo švajčiarskom Lausanne titul majstra Európy v strednej váhe. Pri jednom zo zápasov mu súper zlomil nohu tak nešťastne, že ju mal o centimeter kratšiu a s vrcholovým športom musel skončiť. Venoval sa manažovaniu a organizovaniu zápasov. V tom čase však už naňho čakala prvá ponuka z prostredia filmu.

Režisér Jacques Becker hľadal do svojho filmu Nesiahajte na prachy! (1954) niekoho, kto hovorí po francúzsky aj po taliansky. Cez priateľa dostal tip na Lina Venturu, ktorý mu nielen vyhovoval svojím vzhľadom, ale aj pri skúške podal presvedčivý výkon. V hlavných úlohách mali hrať v tom čase slávny Jean Gabin a jeho kolegyňa Jeanne Moreau, ktorej prisľúbili honorár 750.000 frankov. Lino Ventura mal dostať 100.000 – a keďže sa mu do nakrúcania nechcelo, aby mal od filmárov pokoj, vypýtal si rovný milión. Honorár však napokon dostal a režisér bol s výkonom 34-ročného debutanta veľmi spokojný.

Už o rok nasledoval film Henriho Decoina Keď je v Paríži noc opäť s Gabinom v hlavnej úlohe. Celkom iný žáner si Ventura vyskúšal v roku 1956, keď ho režisér Georges Lampin obsadil do voľnej adaptácie Dostojevského románu Zločin a trest.

V roku 1958 získal Lino Ventura prvú hlavnú rolu v špionážnom filme Zdraví vás Gorila (Bernard Borderie) a hoci sa pripravovali ďalšie pokračovania, herec v nich odmietol hrať. Ventura bol známy tým, že odmietol niekoľko veľkých hereckých príležitostí, v ktorých potom zažiarili jeho kolegovia. Jednou z nich bol francúzsky vedec v Blízkych stretnutiach tretieho druhu Stevena Spielberga, ktorého potom stvárnil François Truffaut.

Spolu so Jeanom Paulom Belmondom a Bernardom Blierom si Lino Ventura zahral vo filme Stotisíc dolárov na slnku (Henri Verneuil, 1964). V roku 1967 sa pred kamerou stretol s Alainom Delonom v snímke Dobrodruhovia (Robert Enrico). O dva roky neskôr si dvojica spolu s Jeanom Gabinom zahrala v Sicílskom klane (Henri Verneuil), ktorý patrí k najznámejším Venturovým filmom podobne ako thriller Valachiho svedectvo režiséra Terenca Younga (1972).

V komédii Dotieravý chlap (Edouard Molinaro, 1973) si Ventura zahral profesionálneho vraha, ktorému bráni vo výkone akcie neurotický sused z hotelovej izby v podaní belgického speváka a herca Jacquesa Brela. V tom istom roku ho Claude Pinoteau obsadil do roly vedca v špionážnej dráme Mlčanlivý. V roku 1978 nakrútil Lino Ventura filmy Motýľ na pleci (Jacques Deray), Rozhnevaný muž (Claude Pinoteau) a Dotyk Medúzy (Jack Gold).

Nasledovala snímka Svedok (Claude Miller, 1981) a pre Lina Venturu netypická rola Jeana Valjeana v Bedároch. Známe dielo Victora Huga v roku 1982 preniesol do filmovej podoby Robert Hossein a Lino Ventura sa zhostil roly, ktorú predtým vytvoril jeho veľký herecký vzor Jean Gabin. Legendárneho "Drsného chlapíka" v réžii Josého Giovanniho nakrútil v roku 1983.

Lino Ventura odmietal hrať v politických filmoch a vyhýbal sa erotickým scénam. Mali s manželkou štyri deti, syna Laurenta a dcéry Milenu, Lindu a Cléliu. Linda pre komplikácie pri pôrode trpela mentálnym postihnutím. Lino Ventura sa od roku 1966 venoval pomoci hendikepovaným deťom v nadácii Snežienka. Prezident Jacques Chirac mu venoval Rad Čestnej Légie, ktorý však prevzala jeho manželka. Bol milovníkom dobrého jedla, ale aj histórie a kultúrnych pamiatok. Pravidelne cvičil a športoval. Napriek tomu, že sa udržiaval v skvelej fyzickej kondícii, Lino Ventura náhle zomrel 22. októbra 1987 na infarkt. Bol známy striedmym herectvom bez veľkých giest a zvyšovania hlasu. "Keď hrám, hovorím ako v živote. A v živote nekričím. To je prejav slabosti," hovorieval herec, ktorý sa ako samouk stal jednou z najväčších hviezd európskej kinematografie.