Bratislava 13. februára (TASR) - Úvodník februárového čísla mesačníka Slovenské pohľady pod názvom „Hľadanie nového jazyka novej éry“ napísal Dušan Kerný. Hľadá v ňom odpoveď na otázku, či rýchlosť informácií a hustota agresívnych udalostí u nás i vo svete „zmenila aj podstatu jazyka a či marketingové, reklamné metódy zmenili nielen podstatu verejnej komunikácie, ale slovenčiny ako takej“.

„Zabudnutý spisovateľ“ – to je názov literárnovednej štúdie Júliusa Lomenčíka o málo známom slovenskom spisovateľovi z prvej polovice 20. storočia Samuelovi Činčurákovi.

Biografickú esej o živote a tvorbe básnika a prekladateľa Milana Richtera pri príležitosti jeho životného jubilea (70) napísala Mária Bátorová. Ako biografickú esej môžeme charakterizovať aj príspevok Andrijana Turana o hercovi Jozefovi Kronerovi „Zbojník so srdcom z medovníka".

Ján Kačala pokračuje v cykle esejí „Panoráma slovenských spisovateľov slovakistov“. Tentoraz prináša portrét jazykovedca Jána Horeckého. Cyklickým príspevkom je aj prepis rozhlasového rozhovoru Ľuby Šajdovej s prozaikom Ladislavom Ballekom pred jeho nástupom na post veľvyslanca v Českej republike. Uvádza ho pod názvom „Moja vlastná nedeľa“.

Ďalším cyklickým materiálom je tretie pokračovanie eseje Maroša Bančeja „Autor na sieti a v sieti“, v ktorej sa s úsmevným nadhľadom zamýšľa nad vzťahom spisovateľov rôznych generácií k internetu a k možnostiam počítačovej techniky.

Literárnohistorickou štúdiou je príspevok Tibora Kočíka „Košická literárna scéna na pozadí mizérie normalizácie“. Literárnovedný charakter má esej Vincenta Šabíka „Intelektuálny odkaz Niklasa Luhmanna“ o živote a diele nemeckého mysliteľa 20. storočia, ktorý „presiahol hranice vedeckej disciplíny, známej ako sociológia“.

Pôvodná próza je zastúpená poviedkou z pozostalosti Ivana Stadtruckera „Petržalské blues“. Pôvodnú lyriku reprezentujú ukážky z tvorby Hany Koškovej a Juraja Kuniaka. Medzi krátke lyrické útvary môžeme zaradiť „Epigramy“ Františka Rojčeka a sentencie Miroslava Danaja „Z univerzálneho mlynčeka“. Všetky žánrové znaky literatúry faktu má článok Milana Vároša „Deti slávneho otca tvorili v cudzine...“ o maliarovi slovenského pôvodu Karolovi Markovi a o jeho výtvarne nadaných deťoch.

Z recenznej rubriky zaznamenávame dvojrecenziu Dalimíra Hajka a Evy Fordinálovej na výber z ranej poézie Viliama Turčányho, ktorý vyšiel pod názvom „Dar“, a recenziu Viliama Apfela na politologickú monografiu Romana Michelka „Európske diktatúry medzi dvoma vojnami“.

V spoločenskej rubrike si Slovenské pohľady životopisnými medailónmi pripomínajú februárových osemdesiatnikov Rudolfa Chmela a Jozefa Iľka.