OBRAZOM: Pred 105 rokmi zahynul pri leteckej havárii Štefánik

Lietadlo, v ktorom zahynul Milan Rastislav Štefánik v roku 1919 pri Ivanke pri Dunaji. Foto: TASR/reprofoto

Štvrtý máj je v Slovenskej republike pamätným dňom, ktorým sa pripomína úmrtie Štefánika, jednej z najvýznamnejších osobností moderných dejín Slovenska.

Autor TASR

4. mája 2024 6:30

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.

00:00 / 00:00

Košariská/Bratislava 4. mája (TASR) - V sobotu 4. mája uplynie 105 rokov od úmrtia Milana Rastislava Štefánika, úspešného diplomata, štátnika, vojaka, vedca, astronóma a cestovateľa, jedného zo zakladateľov spoločného štátu Čechov a Slovákov - Československej republiky (1918 - 1938). Zomrel 4. mája 1919 pri tragickom leteckom nešťastí.

Na základe zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z októbra 1993 je 4. máj v Slovenskej republike (SR) pamätným dňom, ktorým sa pripomína úmrtie Štefánika, jednej z najvýznamnejších osobností moderných dejín Slovenska.

Milan Rastislav Štefánik (21.7.1880 - 4.5.1919) sa stal významným astronómom, vojenským pilotom, francúzskym generálom a jedným z prvých Slovákov, ktorí viackrát vystúpili na horu Mont Blanc.

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách ako šiesty syn z 12 detí evanjelického farára Pavla Štefánika. Základné vzdelanie nadobudol v rodnej obci. Už počas stredoškolských štúdií, ktoré absolvoval na evanjelických lýceách v Bratislave, Šoproni a Sarvaši, sa výrazne spoločensky angažoval.

Na snímke letecká uniforma , ktorú mal oblečenú Milan Rastislav Štefánik pri leteckej katastrofe v roku 1919.

V roku 1898 odišiel do Prahy, kde najskôr študoval dva roky stavebné inžinierstvo a od roku 1900 matematiku a astronómiu na Karlovej univerzite. Zároveň pôsobil v akademickom spolku slovenskej mládeže Detvan. Po slávnostnej promócii 12. októbra 1904 odišiel do Francúzska.

Na snímke legionári držia čestnú stráž pri katafalkoch s telesnými pozostatkami Dr. Milana Rastislava Štefánika a jeho sprievodu.

Po pol roku života v Paríži začal pracovať v observatóriu Meudon neďaleko francúzskej metropoly. V rámci svojich astronomických výskumných ciest navštívil Španielsko, strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, Spojené štáty i Južnú Ameriku. Od roku 1905 do roku 1919 precestoval všetky kontinenty okrem Antarktídy.

Francúzskym občanom sa stal v roku 1912 a o dva roky neskôr ho za jeho činnosť vymenovali za rytiera Čestnej légie. Počas prvej svetovej vojny bojoval ako vojnový pilot na francúzskom fronte. Súčasne úzko spolupracoval s Tomášom G. Masarykom a Edvardom Benešom na vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov. Reprezentatívnym orgánom česko-slovenského zahraničného odboja sa stala Česko-slovenská národná rada (ČSNR), ktorú založili 13. februára 1916 v Paríži.

Na archívnej snímke Dr. Milan Rastislav Štefánik v Paríži v roku 1905

Jedným z najdôležitejších cieľov ČSNR bolo vytvorenie československého zahraničného vojska. Vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal Štefánik na formovaní československých légií najväčšiu zásluhu. Samostatný československý štát vznikol 28. októbra 1918.

Miesto pri Ivánke, kde havaroval Milan Rastislav Štefánik so svojím lietadlom 4.mája 1919.

Minister vojny novovzniknutého štátu generál Štefánik zahynul 4. mája 1919 vo veku nedožitých 39 rokov, keď sa po dlhých rokoch strávených v zahraničí vracal z Talianska späť do vlasti. Jeho dvojplošník Caproni Ca.33 havaroval spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom pri pristávacom manévri neďaleko Ivanky pri Dunaji.

Na archívnej snímke mŕtvy Milan Rastislav Štefánik po leteckej katastrofe 4. mája 1919, ku ktorej došlo pri Ivánke pri Dunaji.

Milan Rastislav Štefánik je spolu s talianskymi letcami pochovaný v mohyle na vrchu Bradlo. Od položenia základného kameňa Mohyly M. R. Štefánika na Bradle, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, uplynie v sobotu 4. mája presne 100 rokov.

V Košariskách sa nachádza aj Múzeum Milana Rastislava Štefánika, ktoré otvorili v roku 1990 v Štefánikovom rodnom dome.